JurkyS

 smiech :D 

Na stanici metra vo Washingtone DC sa postavil muž a začal hrať na

husliach; bolo studené januárové ráno. Hral asi 45 minút Bachove

skladby. V tom čase, pretože bola špička, prešli stanicou metra tisíce

ľudí. Po troch minútach od prvých tónov prešiel okolo muž v strednom

veku. Na pár minút sa zastavil, potom sa ponáhľal ďalej. O minútu neskôr

dostal huslista svoj prvý dolár: nejaká žena mu hodila peniaze do

škatuľky a bez zastavenia pokračovala v chôdzi. Neskôr sa niekto oprel o

stenu a počúval, kým sa nepozrel na hodinky a neodišiel, zrejme sa

ponáhľal do práce.

Najviac pozornosti huslistovi venoval asi trojročný chlapec: matka ho

ťahala za sebou, ale dieťa sa zastavilo a dívalo na muzikanta. Nakoniec

matka syna postrčila, dieťa pokračovalo v chôdzi, ale stále sa obzeralo.

Toto sa opakovalo s niekoľkými inými deťmi a všetci rodičia, bez

výnimky, ich nútili pokračovať v chôdzi. Za celých 45 minút hry sa na

chvíľku zastavilo iba šesť ľudí. Asi dvadsiati mu dali peniaze bez toho,

aby spomalili svoj krok. Vybral 32 dolárov. Keď skončil a nastalo

ticho, nikto si to nevšimol.

Nikto nezatlieskal, nikto hráča nespoznal. Nikto nevedel, že tým

huslistom bol Joshua Bell, jeden z najlepších hudobníkov na svete. Hral

jednu z najťažších skladieb, ktoré boli kedy zložené, na husliach za 3,5

milióna dolárov. Dva dni predtým vypredal Joshua Bell divadlo v Bostone

za priemernú cenu lístka 100 dolárov.

Inkognito hru Joshuu Bella na stanici metra zorganizoval denník

Washington Post ako súčasť experimentu o vnímaní, vkuse a prioritách

ľudí. Zadanie znelo: Dokážeme vnímať krásu na bežnom, obyčajnom mieste v

nevhodnom čase? Dokážeme sa zastaviť a oceniť ju? Rozpoznáme aj v

neadekvátnych súvislostiach talent?

Jedným z možných záverov tohto experimentu je, že ak nemáme chvíľku

zastaviť sa a počúvať jedného z najlepších hudobníkov hrajúceho jednu z

najlepších skladieb, koľko ďalších vecí nám uniká?

vyšla 3tia seria :) jupí ;DD