curunir

,,Sieť. Digitálna hranica. Chcel som vidieť zhluky informácií pri prechode počítačom. Ako asi vyzerajú? Ako lode? Ako motocykli? Sú vodiče podobné diaľniciam? Stále som sníval o svete, aký som nikdy nemal vidieť. Až potom jedného dňa..."

... som sa z čista jasna rozhodol, že idem nato. TRON (/3278. hodnotenie/ stále si pod tým predstavujem posed pre panovníka) ma vôbec nijako neohromil ako malého. Skrátka to pre mňa bola blbosť a tým to haslo.  O moc viac som sa nezaujímal ani o jeho pokračovateľa (6391. hodnotenie), avšak akýže prozaický dôvod sa nakoniec vyklul z toho, aby som po ňom predsa len začal hádzať očkom.  Bol to fascinujúci soundtrack od dua Daft Punk, o ktorom som sa prvý krát dozvedel v tunajšej diskusii. To bola moja vstupenka na film, avšak ako inteligentne uvažujúci divák som vedel, že zhliadnutie pôvodného filmu by malo byť pre mňa (viac či menej príjemnou) povinnosťou.

Aby si pridlho nechodil okolo horúcej kaše, napíšem to takto:  Postoj z mladosti voči tomuto filmu u mňa pretrval do dneška. Čo však musím priznať, vizuálne efekty má film na svoju dobu priam prelomové a kľudne by obstáli aj u súčasného filmu a nemuselo by sa to ani príliš brať ako zámer.  Takže k TRÓNovi  (alebo TRÓNu?) asi toľko, nebudem a ani sa mi nechce viac sa k nemu vyjadrovať.

Znalosť ,,otcovskej" predlohy  sa pre TRON: Legacy vcelku hodí. Síce aj tu išli niektoré veci mimo mňa, no aspoň vďaka akému-takému základu, ktorý som vďaka predchádzajúcemu filmu získal, to bolo znesiteľnejšie.  Obsahovo sú si oba filmy značne podobné a čert to zober. Čo však nie, to je famózna vizuálna stránka  a predovšetkým celý design digitálneho sveta. Nehorázne som sa pobavil pri scéne z party, kde za mixážnym pultom stoja práve Daft Punk. Inak, ktovie, či sa im podarilo vyviaznuť s neoškrenými helmami, keďže každý, kto to videl vie, čo potom nasledovalo.  Ale to by zrejme nemohli zložiť hudbu pre ostatok filmu, nie? :-).  Dedičstvo, ktoré tu po sebe Kevin Flynn zanechal je v mojich očiach vydarenejším  filmom. Aj keď  hudobne a vizuálne dokonalým a dejovo naopak rovnako plytkým ako jeho tata, predsa len o hviezdičku navyše si  za svoj  nadupaný (síce miestami ochabujúci)  drive  zaslúži. A zaujalo ma, ako sa z upoteného a na hrách závislého Bridgesa stal po rokoch ťažký intelektuál, holdujúci klasike svetovej literatúry a celkovo estetičnu.

,,...mobily, internetové zoznamky, Wi-fi..."   ,,Čo je Wi-fi?"  ,,Bezdrôtové pripojenie."  ,,Digitálnych zariadení?" ,,Áno."  ,,Hmmm... to ma napadlo v ´85."

 

A opäť sa mi raz Denníček zvrhol na porovnávanie filmového príbuzenstva. Ach jaj, musím sa polepšiť.