Letztes Tagebuch (42)
Denníček
Som rozmýšlala, že o čom sa sem dá bližšie písať, niečo typu, ráno o 7:30 ma zobudilo buchnutie do hlavy a príkaz ísť do obchodu po čersvé pečivo, chleba a noviny....
No určite, že nie niečo podobné.
Ale ak by som to mala brať ako niečo podobné ako blog, tak z dnešného dňa, z celej situácie ,v ktorej sa momentálne nachádzam, by som napísala asi niečo ako:
,,ÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁ!!!!"
No vážne za deň ma čakajú maturity(ešte iba písomné), klepú sa mi nohy, stále na to myslím a viem čo bude cez písomku.
To, čo sa mi zvyčajne stane, keď písomku píšem, som úplne pokojná a hlava mi lieta niekde inde akoby mala a potom aj tie písomky dopadnú tak.
Viem, že nie som prvý a ani posledný človek, ktorý robí maturitu, ale zdá sa mi, že to prešlo nejako rýchlo.
A čo je horšie, je že potom už čakajú len ústne, prijímačky......a zvyšok života.
Vážne, prečo si každý uvedomí, ž ako dobre sa mal až keď je nakonci, je to nefér!!!
ale dnešný deň bol aj pre niečo dobrý odreagovala som sa pri Red, zistila,že dvd-čka čo mi mama kúpila sú na nič, že sa mi pravdepodobne pokazila napalovačka(čo je smutné, lebo som si práve potrebovala niečo odstrániť z počítača), ale ešte stále nie som chorá ako väčšina(vlastne, celý zvyšok) mojej rodiny.
Štvrtok odpadnem niekde na ulici.
Tak to by bolo asi všetko:D
Všetkým maturujúcim, zmaturovaným a ešte budúcim maturujúcim želám všetko dobré. tej prvej skupine odkazujem:,, Viem ako sa cítite!"
Zmaturovaným:,, Ak ste to prežili, obdivujem vás!"
a budúcim maturujúcim:,, Užite si to kým sa dá,"