cukorek

Podľa mňa je tento nový zákon o sťahovaní dát nezmyselný, respektíve zle upresnený. Internet bol stvorený ako slobodná a voľne dostupná sieť každému bez ohľadu na to aké a koľko dáta zdieľa či sťahuje. Tento zákon smeruje k postihnutiu práve koncového odberateľa, ktorý si či už free, alebo predplatene niečo stiahne. Súhlasil by som s tým ak by sa prísnejšie stíhali a monitorovali ľudia, ktorí stiahnuté dáta kopírujú ďalej a zarábajú na tom, ale pri stiahnutí pre vlastnú potrebu nevidím nič zlé. Nemal by som problém si kupovať originály dvd ak by ich ceny neboli tak vysoké - chápem, že aj producenti a chcú zarobiť, ale u nás na Slovensku nie sú primerané platy k tomu, aby som si mohol bežne kupovať originály - nehovoriac o mladých stredoškolákoch a vysokoškolákoch.

 

Ak by ste o tom nepočuli prikladám kopiu článku z pluska.sk

Za sťahovanie z internetu do väzenia: Koľko filmov môžete „ukradnúť" beztrestne?

Sťahujete filmy z internetu? Európsky súd vás od 10. apríla straší väzením. Tých filmov by ste však museli „ukradnúť" tisíce.

Napriek tomu: „Pár dní po tom, ako vstúpil zákon do platnosti, pokleslo na Slovensku sťahovanie na známych stránkach s obsahom hudby, filmov a seriálov v priemere až o šesťdesiat percent," povedal nám Ondrej Macko z časopisu PC Revue."
Maximálne priestupok

Nehrajme sa na svätých. Väčšina z nás si už aspoň raz stiahla do počítača film, hudbu či obľúbený seriál. Zrejme ste sa pri tom nezapodievali zisťovaním, či je stránka, z ktorej tak robíte, legálna. Ani to nebolo nutné. Doteraz sa na Slovensku akékoľvek sťahovanie z internetu ticho tolerovalo. Slovenská finančná polícia bola na dokázanie nelegálnosti takéhoto konania prikrátka. Mohli ste sa totiž pred ňou brániť, že ste film uložený v počítači už predtým videli v kine, a teda zaň už raz zaplatili.

„To, že ste naozaj boli na ňom v kine, sa dalo ťažko vyvrátiť," tvrdí Ondrej Macko. Podľa európskej legislatívy, ktorá platí od 10. apríla, už takéto tvrdenie neobstojí. Podľa novej smernice totiž platí, že ak spôsobíte majiteľovi autorských práv za nelegálne sťahovanie jeho diela škodu vo výške minimálne 26 600 eur, hrozí vám väzenie od jedného až do piatich rokov. A ak to bude škoda presahujúca 133-tisíc eur, hrozí trest tri až osem rokov! To sú však také cifry, ku ktorým sa svojimi troma stiahnutými filmami mesačne len ťažko priblížite.

Neznamená to už síce, že sa vám nemôže nič stať, ak si však niekto dá tú námahu vás usvedčiť, jeden starší film vás v priestupkovom konaní môže vyjsť zhruba na dvadsať eur. Na Slovensku však dosiaľ usvedčili jediného človeka.

„Pred pár rokmi si zo svojho počítača stiahol horúcu novinku v kinách – film Terminátor. No stiahol ho z americkej stránky, kde musel zadať svoje meno aj e-mailovú adresu. Ťažko mohol tvrdiť, že to nesťahoval on. Vtedy mu majiteľ práv filmu vyčíslil škodu, ktorú mu spôsobil, ešte v starej mene na pätnásťtisíc korún, čo je približne päťsto eur." Ak ste bežný „sťahovač", ktorý si na tom nezaložil biznis, šanca, že sa stanete Slovákom číslo dva, nie je v najbližších rokoch veľmi vysoká. Tu sú dôvody.
Verejné bububu

Ondrej Macko považuje vyhlásenie tvrdých trestov za „pirátske" sťahovanie skôr za verejné postrašenie. Malo by sa to týkať hlavne tých, ktorí s nelegálne stiahnutým dielom ďalej obchodujú. A to napríklad napaľovaním na cédečká a ich predajom alebo predajom kradnutého diela ďalej na internete.

S jeho názorom súhlasí aj právnik Martin Husovec z European Information Society Institute. „Nemyslím si, že sa teraz začne na Slovensku masívne žalovať alebo trestne stíhať. Polícia by sa mala sústreďovať hlavne na autorskoprávne trestné činy, ktoré citeľne poškodzujú obyvateľstvo. Sťahovanie tam jednoznačne nepatrí. A dokázať odhaliť niekoho, kto stiahol až v sume 26 600 eur, je podla mňa dosť nereálne.

Nie preto, že by to jedna osoba nebola schopná, ale preto, že získať dôkazy zďaleka nie je jednoduché. Skôr si myslím, že sa to môže vzťahovať na osoby, ktoré už teraz sú bežne trestnoprávne stíhané napríklad preto, že lisujú pirátske cédečká. Keď im objavia zároveň veľké množstvo súborov na harddisku a polícia bude vedieť preukázať, že pochádzajú napríklad z pirátskych stránok, tak im to podstatne priťaží."
Ťažko vystopovať

Navyše, majitelia práv na dielo vedia len ťažko dokázať, kto im spôsobil škodu pirátskym sťahovaním. „Informácie o sťahovaní má totiž len server, z ktorého sťahujete, ďalej samotný používateľ a poskytovateľ pripojenia. Ak nebudú poskytovatelia pripojenia prinútení sami monitorovať svoju sieť a oznamovať takéto osoby, mnoho sa nezmení. Na dôvažok, do veľkej miery tomu bráni ochrana osobných údajov a sčasti aj smernica o elektronickom obchode. To isté platí pre políciu. Ak tá nezíska identifikáciu používateľov, nemá ako postupovať proti jednotlivým sťahovateľom," tvrdí Husovec. Hovorca policajného prezídia Michal Slivka sa však bráni.

„Za dôkaz môže slúžiť aj obsah počítača, v ktorom je dielo nelegálne stiahnuté." Polícia síce môže zistiť podľa IP adresy vášho počítača a podľa toho, čo máte uložené na harddisku, kedy a čo ste sťahovali, ale nevie dokázať, kto dielo stiahol.

„Áno, IP adresa je relevantným dôkazom, no nie je stopercentným. Iba zakladá skutkovú domnienku, že dielo stiahla osoba, ktorá v danom čase dostala od poskytovateľa danú IP adresu. Je potom na používateľovi, aby preukázal, že sa tak síce udialo z jeho IP adresy, no on to nebol, pretože bol v tom čase napríklad na dovolenke," dodáva právnik.