Matulko_

Áno, v Bratislave žijú len adolescentní reperi z panelákov, feťáci a mafiáni, ktorí rozprávajú ako magnetofón. Všetky stereotypy cezpoľných o Bratislavčanoch, respektíve „Blavákoch“ sa stretli v jednej snímke Jakuba Kronera.

Je ťažké sa rozhodnúť, z ktorého konca začať... Neviem či boli horšie postavy, ktoré absolútne nevyužívali potenciál aktérov, alebo dialógy, ktoré miestami len vypĺňali priestor medzi zvoneniami mobilov a leteckými zábermi na Bratislavu, alebo Blávu, ne?

Batthyanyho mafiánske reči sú v rámci mafstory celkom vtipné, po ich recyklácii do filmu mi už také však neprišli. Už chýbala len dvojrola vedúceho policajnej stanice, z Profesionálov ho však zastúpil krčmár Kroner, ktorý tiež potvrdil svoje recyklačné tielkové schopnosti. V jeho prípade mu to ako chápajúcemu otcovi môžeme odpustiť ;o) Pouličný plebs alias odumreté intelektuálne podhubie nášho národa stvárnené nakrátko vystrihanými chlapcami v o tri čísla väčších boarderských tričkách film spestrovali do nekonečna sa opakujúcimi frázami á la „more, je to na****, je to celé na****, čo budeme robiť večer ty ko***“ a podobne. Chvíľami som sa nevedel zbaviť podozrenia, že sa tam striedajú len traja a menia si už spomínané tričká a trencle. Myslím že veľké tenisky mali stále tie isté... Vyčnieval len Nemtuda, ktorý bol buď sám sebou, alebo výborne vystihol adolescentného dílera. Snáď dostane ďalšiu šancu a o druhom prípade nás presvedčí aj v inej roli.

Jediní, ktorým som uveril to čo hrali boli okrem neho asi len Jakab, Šišková, ktorí sa tam vlastne ukázali len na chvíľku (ináč by možno aj ich postavám vymysleli pár nasprostlých replík navyše) a Fialová, ktorú síce nemám rád, ale svoje si odohrá.

Neviem či roztrasená kamera mala dodávať bratislavafilmu „dokumentárny“ flair, výsledkom však bol dojem že celý snímok niekto natáčal len bezpečnostnými kamerami a mobilmi. Strih by som aj opomenul, nič som nečakal, nič som ani nedostal.

Bratislavafilm nielenže nevystihuje realitu hlavného mesta, ale nenapĺňa ani fikciu, ktorú sa snaží vytvoriť. Jedným z najväčších „prekvapení“ pre mňa bolo, že autor sa nevyhol ani aktuálnemu trendu napchať do príbehu aspoň jednu homosexuálnu zápletku. Posolstvo, ktoré majú tlmočiť Kronerové hlášky v taxíku a Kostelného dialóg s „cudzincom“ (veľké ghetto - španielsky prízvuk - vylidžer – to sú myšlienkové pochody scenáristu, normálne mi zostáva rozum stáť...) je však jasné, v Bratislave žijú len ko****, ktorým ide len o peniaze a o otentovávanie ich okolia. Našťastie sa s bezcharakternými sedlošmi ako rodený Bratislavčan stretávam len na diskotékach v Mlynskej doline a v bratislavafilme Jakuba Kronera.